V živote existujú obdobia, keď sa zdá, že všetko ide prirodzene dopredu. Veci sa hýbu, príležitosti prichádzajú v správnom čase a rozhodnutia akoby zapadali do seba. Človek má energiu, chuť tvoriť a pocit, že svet mu ide tak trochu naproti.

A potom príde obdobie, ktoré vyzerá úplne inak.

To, čo predtým fungovalo, sa začne spomaľovať. Projekty stagnujú, objavia sa nečakané problémy a človek má pocit, že musí vynaložiť oveľa viac úsilia, aby dosiahol rovnaký výsledok ako predtým. Niekedy sa dokonca zdá, že nech robíme čokoľvek, výsledok je stále rovnaký – akoby sme tlačili proti neviditeľnej stene.

V takých chvíľach si väčšina ľudí začne klásť veľmi osobnú otázku: Čo robím zle?

Možno som sa rozhodol nesprávne.

Možno som urobil chybu.
Možno som niečo zanedbal.
Možno jednoducho nemám na to, aby som pokračoval ďalej.

Je to prirodzená reakcia. Keď sa veci zhoršia, človek má tendenciu hľadať chybu v sebe alebo vo svojich rozhodnutiach. Lenže ak sa na život pozrieme z väčšej perspektívy, začneme si všímať niečo zvláštne. Takéto obdobia nezažívame len my. Zažívajú ich všetci.

Ak sa pozrieme na prírodu, vidíme presne ten istý princíp. Existujú obdobia rastu, keď všetko kvitne, a existujú obdobia útlmu, keď sa príroda pripravuje na ďalší cyklus. Nikto sa nečuduje, že po lete prichádza jeseň a po jeseni zima. Nikto nepovažuje strom za zlyhanie, keď na jeseň zhodí listy. Vieme, že je to prirodzená fáza. Lenže keď sa podobná „zima“ objaví v našom živote, často ju vnímame ako osobný problém.

Podobný princíp vidíme aj v ekonomike. Finančné trhy niekoľko rokov rastú, optimizmus sa zvyšuje, investori veria, že rast bude pokračovať donekonečna. Potom však príde moment, keď sa systém začne prehrievať a prichádza korekcia. História to ukazuje opakovane a v časovo-pravidelných intervaloch.

Po každom páde však prišiel nový rast. Nie preto, že by sa svet zázračne zmenil, ale preto, že cyklus sa otočil. A presne ten istý princíp sa objavuje aj v živote jednotlivca.

Existujú obdobia, keď sa učíme a budujeme. Obdobia, keď veci začnú rásť a prinášať výsledky. Neskôr prichádza vrchol, keď sa zdá, že všetko funguje. A potom moment, keď sa niečo začne meniť a staré modely prestanú stačiť.

Problém je v tom, že väčšina ľudí tieto rytmy nevidí. Ani nevie že niečo také vôbec existuje.

A keď sa cyklus začne meniť, snažia sa pokračovať rovnakým spôsobom ako predtým. Snažia sa držať leto, keď už prichádza jeseň. Snažia sa tlačiť rast v období, ktoré je určené na prehodnotenie alebo prípravu, namiesto toho, aby pochopili zmenu fázy. A práve tu vzniká najväčšie nedorozumenie. Niektoré veci v živote sa nedejú preto, že robíme chybu. Niekedy sa dejú jednoducho preto, že jedna etapa sa končí a začína ďalšia.

Otázka teda nie je, prečo sa veci menia. Otázka, ktorá môže zmeniť spôsob, akým vnímame vlastný život, je oveľa jednoduchšia: V akej fáze cyklu sa práve nachádzam? ​